Návrat na titulnú stránku
o obci oznamy obecného úradu turistické informácie nízke tatry fotogaléria on-line
© 2004-2017
história všeobecne závazná nariadenia atrakcie základné info obec počasie
plán obce plán zasadnutí OZ turistické mapy horopis deň obce snehové správy
erb a zástava rozpočet obce web odkazy vodopis okolie obce lavínová situácia
povinné zverejňovanie podnebie panoráma výstrahy pre turistiku
príprava obyvateľstva na
sebaochranu a vzájomnú pomoc
flóra
fauna

Kontakt:
Obecný úrad Jarabá
Jarabá č. 20
977 01  Brezno
 048/619 51 12
oznamy obecného úradu
 obecnyurad(a)jaraba.sk
 
Späť
ŽIVOČÍŠSTVO - Vlk obyčajný
 

Vlk obyčajný — Canis Lupus

V husto obývanej krajine je vlk škodlivý, ale v pôvodnej prírodnej krajine vykonáva dôležitú sanitárnu a selekčnú činnosť medzi zverou a zabraňuje jej prílišnému rozmnožovaniu. Vlk môže prenášať besnotu. Na Slovensku je treba stavy tejto šelmy udržiavať na únosnej úrovni, ale neslobodno ju úplne vyhubiť! Vlci by si zaslúžili opäť celoročnú ochranu. Od r. 1975 bola v čase rozmnožovania chránená, od roku 1995 celoročne chránená, ale od roku 1999 je lov vlka opäť povolený od novembra do januára. Početné stavy vlkov majú dlhodobo klesajúcu tendenciu (r. 1998 - 200 kusov, obdobne ako u medveďov nik nevie povedať koľko presne je jedincov daného druhu, obecne platí, že počty predátorov sú nadhodnocované a počty poľovnej zveri podhodnocované, ale aj tu sa dá polemizovať, pretože všetky oficiálne údaje o početnom stave zveri sú "vymýšľané" na základe čiastočného sčítávania - 40-50%. Ale kto vie a kto dokáže, že tých ostatných 50% naozaj existuje??? ...).
 

Rozšírenie a tvar tela

Vlk obýva Európu (vo väčšine západnej Európy je už vyhubený), Áziu a Severnú Ameriku. Na Slovensku sa vyskytuje len v jeho východnej, severnej a strednej časti, na západné Slovensko alebo do Čiech prenikne len ojedinele. V Čechách a na Morave je vlk už vyhubený. Vlk sa od psa vlčiaka podobnej veľkosti odlišuje šikmým postavením očí (pes ich má vodorovné), zvislým držaním chvosta a na lebke vencovitým švom vyklenutým uprostred dozadu (pes ho má rovný), mohutnými nadočnými oblúkmi a veľmi dlhými trhákmi. Aj jeho očniaky sú mohutnejšie ako očniaky psa. Je plevosivý. Okraje ušníc aj chrbát má čierne. Srsť na bokoch tele, krku a stehien má hrdzavý nádych. Dĺžka tela dospelého samca dosahuje 1,6 m, výška do 80 cm, váha 35-60 kg. Na krku má výraznejšiu hrivu ako pes a jeho stopa má pretiahnutejší tvar. Zo zmyslov má najlepšie vyvinutý čuch a sluch.
 

Spôsob života

Vlky sa pária koncom zimy. Niekedy sa k páru pridruží aj ďalší nepárny vlk, ktorý pomáha pri odchove vĺčat. Každý pár má stanovište, kroté si samec označuje močením. Vlčica je kotná 9 týždňov a máva zvyčajne 4-6 vĺčat, v brlohu v húštine, v skalnej pukline ap. Rodičovské jedince prikrmujú vĺčatá od 4. týždňa natráveným mäsom. Kým sú vĺčatá maličké, vychádza na lov len vlk, zatiaľ čo vlčica ich stráži. Neskoršie potravu už prinášajú oba rodičovské jedince, ktoré začínajú postupne do lovu zaúčať aj vĺčatá. Na jeseň sa k vlčej rodine pridávajú aj druhoročné vĺčatá, a tak vzniká väčšia svorka (3-8 členov), ktorá sa začína potulovať. Tam kde je vlkov mnoho, v krutej zime sa viaceré takéto svorky spájajú dohromady a stávajú sa postrachom celého kraja (na Slovensku sa to už nestáva). Svorky sa rozpadávajú koncom zimy. Vlci sa ozývajú najčastejšie charakteristickým vytím, ale aj kňučaním, brechaním a inými podivnými zvuky, ktorými si vlci dávajú navzájom najavo náladu i ďalšie rozmanité informácie.
 

Potrava

Vlky sa živia divými a domácimi zvieratami až do veľkosti jeleňa a zdochlinami. Hlavnou potravou vlka v slovenských horách sú diviaky a jelene. Menej loví srnce, líšky, túlavých psov. Korisť vyhľadávajú ňuchom, pričom sledujú jej stopu a duria ju dotiaľ, kým nie je úplne vyčerpaná; vtedy sa jej zmocnia. Niekedy čaká časť svorky na dúrenú korisť v zálohe. Potravným konkurentom vlkov sú najčastejšie rysy.
 

Použité zdroje a literatúra

1. Základy poľovníctva, Ľ. Bancík a kolektív, 1978, Príroda — Bratislava
2. Lesoochranárske Združenie Vlk