Návrat na titulnú stránku
o obci oznamy obecného úradu turistické informácie nízke tatry fotogaléria on-line
© 2004-2017
história všeobecne závazná nariadenia atrakcie základné info obec počasie
plán obce plán zasadnutí OZ turistické mapy horopis deň obce snehové správy
erb a zástava rozpočet obce web odkazy vodopis okolie obce lavínová situácia
povinné zverejňovanie podnebie panoráma výstrahy pre turistiku
príprava obyvateľstva na
sebaochranu a vzájomnú pomoc
flóra
fauna

Kontakt:
Obecný úrad Jarabá
Jarabá č. 20
977 01  Brezno
 048/619 51 12
oznamy obecného úradu
 obecnyurad(a)jaraba.sk
 
Späť
ŽIVOČÍŠSTVO - Svišť vrchovský
 

Svišť vrchovský — Marmota Marmota

Do polovice 19. storočia neboli svište vôbec chránené. Ľudia ich intenzívne lovili pre sadlo, ktorému pripisovali liečivé účinky. Svište sú chránené ako prírodná pamiatka a patria popri kamzíkov k ohrozeným druhom.
 

Rozšírenie a tvar tela

Svišť vrchovský obýva Alpy a Karpaty. Na Slovensku žije tatranská rasa svišťa, a to vo Vysokých Tatrách, kde sa vyskytuje pôvodne, a v Nízkych Tatrách, v Ďumbierskej časti pôvodny zvyšok nízkotatranskej populácie a v Kráľovohoľskej časti, kam sa svište dostali umelým vysadením roku 1858-1860 z Álp a Vysokých Tatier, hoci sa kedysi aj tu vyskytovali ako pôvodné. Svišť je na hlave hnedočierny, na chrbte hrdzavohnedý, na bokoch tela žltosivý a naspodu hrdzavožltý. Váži 3,5-7 kg; na jeseň, keď je tučný, váži oveľa viac ako na jar po ukončení zimného spánku, keď sú jeho tukové rezervy už spotrebované. Stav svišťov na Slovensku sa odhaduje na 1000 jedincov (r. 2000).
 

Spôsob života

Svišť žije nad hornou hranicou lesa. Je to denné zviera, žijúce v rodinách alebo v kolóniach, ktoré sú uzatvorené, medzi nimi sa môže prejavovať aj antagonistické chovanie. Vyhrabúva si brlohy, ktorých chodby sú až vyše 40m dlhé, s dvoma otvormi. Sú tam aj slepé chodby, do ktorých svište odkladajú trus, a komory vystlané senom, kde svištia rodina prespáva. Okrem týchto zimných brlohov si svište robia aj menšie a jednoduchšie letné brlohy, ktoré obývajú individuálne vo vegetačnom období. Staré samce nebezpečenstvo signalizujú najčastejšie ostrým hvizdom. Aj preto volajú svišťa hvizdákom. Ďalším charakteristickým zvukovým prejavom svišťov je zriedkavé mrmlanie. Nielen mrmlaním, ale aj tvarom tela pripomínajú svište malých medviedikov. Pred zaľahnutím na zimný spánok (hibernácia) vyženie rodina choré jedince z brloha a náležite upchá jeho otvor. V období pravého zimného spánku (na rozdiel od medveďov sa svište za ideálnych podmienok neprebúdzajú), ktorý trvá od začiatku októbra do druhej polovice apríla, sa podstatne menia fyziologické pochody v organizme svišťa. Počet vdychov klesá z 25 na 4-5 za minútu, čas krvného obehu z 7-8 sek. na 3-4 minúty, krvný tlak sa snižuje z 75-72 na 16 mm ortuťového stĺpca, teplota klesá na 3-5 stupňov. Telesná energia dosahuje hodnoty 0,086 kcal/kg.hod. Túto energiu čerpajú svište z tukov nahromadených v čase aktívneho života. Hmotnosť po prebuzení po zimnom spánku klesá až na 1/3 pôvodnej váhy. Svište sa pária koncom apríla a v máji. Kotnosť trvá 35-42 dní. Počet mláďat je 2-6. Cicajú až 6 týždňov a oči sa im otvárajú pomerne neskoro.
 

Potrava

Svište patria medzi bylinožravce a živia sa vysokohorskýmy bylinami a trávami len v okolí svojich dier. V období zimného spánku trávia tukové rezervy nahromadené cez vegetačné obdobie (máj-september).
 

Použité zdroje a literatúra

1. Základy poľovníctva, Ľ. Bancík a kolektív, 1978, Príroda — Bratislava
2. časopis Tatry č. 2/2003 — „Súčasná situácia svišťa vo Vysokých a Belianskych Tatrách“ str. 10-11
3. časopis Tatry č. 6/2002 — „História názvu svišťa vrchovského“ str. 10-11