Návrat na titulnú stránku
o obci oznamy obecného úradu turistické informácie nízke tatry fotogaléria on-line
© 2004-2017
história všeobecne závazná nariadenia atrakcie základné info obec počasie
plán obce plán zasadnutí OZ turistické mapy horopis deň obce snehové správy
erb a zástava rozpočet obce web odkazy vodopis okolie obce lavínová situácia
povinné zverejňovanie podnebie panoráma výstrahy pre turistiku
príprava obyvateľstva na
sebaochranu a vzájomnú pomoc
flóra
fauna

Kontakt:
Obecný úrad Jarabá
Jarabá č. 20
977 01  Brezno
 048/619 51 12
oznamy obecného úradu
 obecnyurad(a)jaraba.sk
 
Späť
ŽIVOČÍŠSTVO - Rys ostrovid
 

Rys ostrovid — Lynx Lynx

Svoje druhové meno si vyslúžil vďaka dokonalému zraku. Rys bol od nepamäti považovaný za kruté a krvilačné zviera, ktoré ohrozuje nielen voľne žijúcu zver a dobytok, ale aj človeka. Preto niet divu, že rys bol oddávna strieľaný a zachoval sa len vďaka zavedenej dobe ochrany a limitovania odstrelu. Rys vo skutočnosti výrazne pomáha udržiavať rovnováhu v prírode, vykonáva v nej aj selekčnú a asanačnú službu, zlepšuje pohlavnú a vekovú štruktúru raticovej zveri a kladne vplýva aj na zníženie škôd spôsobovaných raticovou zverou.
 

Rozšírenie a tvar tela

Rys žije v niektorých oblastiach Európy, v Ázii a v Amerike. Na Slovensku sa vyskytuje v horách severného a stredného Slovenska. V Čechách a na Morave je už vyhubený, ale na Moravu občas prejde zo severozápadného Slovenska. V rokoch 1982 - 1989 však bolo na Šumave vypustených 17 karpatských rysov, ktorý sa stali základom prosperujúcej populácie. Od tej doby sa rys rozšířil do viacero oblastí Česka - Labské pískovce, Jeseníky, Beskydy a ďalšie. Rys bol v tridsiatych rokoch 20. storočia už skoro vyhubený, a preto sa musela na prechodný čas zaviesť jeho celoročná ochrana. Po druhej svetovej vojne sa značne rozmnožil. Niektoré jedince prenikli zo Slovenska aj ďaleko do západnej Európy. Teraz majú stavy opäť klesajúcu tendenciu. Únosný stav rysov na Slovensku je asi 400-500. V 50. rokoch 20. storočia sa lovilo vyše 100 rysov ročne, koncom storočia už len okolo 60-70. Charakteristické znaky rysa sú štetky na ušniciach, na lícach typické "bokombrady", mačacia hlava s pomerne dlhými ušami, krátky chvost, viac alebo menej výrazne škvrnitá srsť a pomerne dlhé nohy. Okrem zraku má rys dobre vyvinuté aj ostatné zmyslové orgány - čuch, hmat a chuť. Po medveďovi a vlkovi je to na Slovensku tretí najväčší mäsožravec. Dĺžka tela dospelého samca dosahuje 1,2 m, výška do 75 cm, váha zvyčajne vyše 20, výnimočne aj vyše 30 kg. Rysice sú trochu menšie.
 

Spôsob života

Rys žije samotársky, domovinou je mu zväčša ihličnatý les. Spolu loví párik len v čase párenia (február-apríl) a rysica spolu s rysčatami. V období párenia veľmi často dochádza k súbojom nielen medzi samcami, ale aj medzi rysicami. Odohnané samice sa pak pária s mladšími, v blízkosti sa nachádzajúcimi samcami. Oplodnenosť trvá 70-74 dní. Rysšatá sa liahnu v máji-júni, cicajú 2-3 mesiace, s rysicou žijú až do jari a pohlavne dospievajú asi ako dvojročné. Počet rysčiat býva 2-3, niekedy až 4. Rys je prevažne nočné zviera, ale niekedy loví aj vo dne. No cez deň najčastejšie odpočíva v brlohu (bútľavý strom, vývrat, húština, skalná štrbina, líščí alebo jazvečí brloh) alebo sa slní na skale. Vyhýba sa vode, ale v prípade potreby vie dokonale plávať. Výborne šplhá po stromoch, po zemi stúpa pomaly, niekedy sa pohybuje poklusom.
 

Potrava

Rys loví predovšetkým srnčiu zver, jelienčatá a jelenice, muflóny, diviačatá, v Tatrách kamzíky a svište, zajace, lesné kury a vo veľkom počte aj rozličné hlodavce, najmä hraboše a myši. Príležitostne požiera aj hmyz, žaby, hady, ryby, sladké plody a v zime zdochliny. Prenasleduje líšky a mačky aj túlavé psy. Ku koristi sa priplazí alebo ju vystriehne, a potom sa jej bleskovo zmocní niekoľkými skokmi. Nikdy ju nedurí na väčšiu vzdialenosť. Svoju korisť odtiahnu do úkrytu a tam ju skoro úplne skonzumujú. Väčšie ulovené zvieratá konzumujú na mieste, zvyšky buď zahrabávajú alebo odtiahnu na skryté miesto, kde sa potom vracajú. Potravným konkurentom rysov sú najčastejšie vlky, líšky a divé mačky, z nich rys ustupuje jedine vlkovi.
 

Ďalšie vlastnosti

Pri stretnutí s človekom rys ustupuje z cesty, vždy dôstojne - pomaly a sťaby bez strachu. Prekvapený zježí srsť a hľadiac človeku priamo do očí pomaly cúva, aby v určitom okamihu mohol skočiť do húštiny. Priame pozorovanie rysov vo voľnej prírode je viac menej náhodné - ich prítomnosť skôr zistíme podľa pobytových znakov - stôp, trusu a zvyškov potravy.
 

Použité zdroje a literatúra

1. Základy poľovníctva, Ľ. Bancík a kolektív, 1978, Príroda — Bratislava
2. časopis Tatry č. 1/1999 — „Elegantný a krutý“ str. 8-9