 Nízke Tatry majú kontinentálnu klímu, ale bez jej
krajných extrémov, vo vyšných oblastiach má vysokohorský charakter, je chladná
a má hojnosť zrážok. Priemerná teplota na hlavnom hrebeni je okolo 0 °C(1).
Podnebie je pomerne suché, suchšie ako Vysoké Tatry, ročné množstvo zrážok činí
85-100 cm. S nadmorskou výškou zrážok pribúda. Východná časť je suchšia ako západná.
Severozápadná časť je najvlhkejšia, južná strana je v lete suchšia ako severná.
Najviac zrážok je na hrebeni, okolo 1400 mm.
Tabuľka A —
Priemerná teplota vzduchu v °C
(1901-1950)
| Miesto |
Január |
Júl |
Rok |
| B. Bystrica |
-4,2 |
18,7 |
8,0 |
| Brezno |
-6,0 |
16,8 |
6,3 |
| Pohorelá |
-6,1 |
15,8 |
5,6 |
| Telgárt |
-6,2 |
14,9 |
4,7 |
| Staré Hory |
-4,4 |
17,2 |
6,6 |
| Motyčky |
-5,2 |
15,7 |
5,7 |
| chata M.R.Š |
-7,1 |
9,1 |
0,8 |
Tabuľka B —
Priemerný úhrn zrážok v mm (1901-1950)
| Miesto |
Január |
Júl |
Rok |
| B. Bystrica |
60 |
75 |
853 |
| Brezno |
44 |
83 |
727 |
| Pohorelá |
43 |
94 |
815 |
| Telgárt |
45 |
100 |
877 |
| Staré Hory |
69 |
94 |
1048 |
| Motyčky |
67 |
106 |
1085 |
| chata M.R.Š |
78 |
147 |
1328 |
 Sneh padá často už koncom augusta, ale ten
väčšinou rýchlo zmizne. Trvalý sneh začne padať zvyčajne až koncom septembra
a sype sa často až do mája. V severných dolinách udržuje sa až do konca mája
a v kotlinách neraz až hlboko do leta ba aj celý rok (v záveroch dolín pod
Ďumbierom, najmä Štiavnička a Ludárova dolina). Sneh v kotlinách pretrváva okolo
70 dní(2),
v horách podstatne dlhšie (Magurka 140 dní), na hrebeni a severne exponovaných
záveroch dolín i nad 200 dní(3).
Tabuľka C —
Priemerná výška snehovej prikrývky v cm (1901-1950)
| Miesto |
Január |
Marec |
Rok(4) |
| Brezno |
19 |
17 |
18 |
| Čertovica |
42 |
52 |
43 |
| Chopok(5) |
77 |
142 |
90 |
Ľadovce Nízkych Tatier boli alebo len kotlové
v samých záveroch dolín alebo údolné, ktoré však nikdy nevystúpili z dolín.
Najsilnejšie zaľadnený bol úsek pohoria Chabenec — Ďumbier. S Ďumbiera samého
splývalo na jeho severnej strane niekoľko splazov, a to v bočných údoliach
doliny Štiavnice, Ludrovej a Bystrej. Ďalšie ľadovce sa spúšťali z Krupovej hole
Širokej, Chopka, Derešov, Poľany, Bôru a Chabenca. Vo východnej časti boli tri
kotlové a dva údolné severné ľadovce v oblasti Orlová — Kráľova hoľa, malý
ľadovček na východnom svahu Veľkého boku. Na južnej strane pohoria boli ľadovce
v Lomnistej, Vajskovskej a Bystrej doline pod najvyššími štítmi pohoria.
Najdlhšie ľadovce mali dĺžku 5 km(6).
V dôsledku malého zaľadnenia chýbajú Nízkym Tatrám plesá. Je tu len morénové
Vrbické pleso a štyri malé plieska: Lukové, Krčahovo, Ludrové a Otupnianske,
ktoré väčšinou cez leto vysychajú.
V zime i v lete prevládajú najmä západné vetry,
na jar a v jeseni prevažne južné a juhozápadné. Chopok je najveternejším miestom
na Slovensku.
|
o obci
048/619 51 12
Späť