Návrat na titulnú stránku
o obci oznamy obecného úradu turistické informácie nízke tatry fotogaléria on-line
© 2004-2017
história všeobecne závazná nariadenia atrakcie základné info obec počasie
plán obce plán zasadnutí OZ turistické mapy horopis deň obce snehové správy
erb a zástava rozpočet obce web odkazy vodopis okolie obce lavínová situácia
povinné zverejňovanie podnebie panoráma výstrahy pre turistiku
príprava obyvateľstva na
sebaochranu a vzájomnú pomoc
flóra
fauna

Kontakt:
Obecný úrad Jarabá
Jarabá č. 20
977 01  Brezno
 048/619 51 12
oznamy obecného úradu
 obecnyurad(a)jaraba.sk
 
Späť
NÍZKE TATRY - základné info
 

Základné info

Meno im dal geológ Dionýz Štúr roku 1860, keď konal v nich geologické mapovanie, nazval ich Nižnými Tatrami (Nižnie Tatry), lebo ležia južnejšie od Vysokých Tatier. Potom ich Ján Hunfalvy roku 1863 zle preložil do maďarčiny ako Nízke Tatry, menoval ich aj ako Zvolenské alebo Hronské Alpy. Na Slovensku ujal sa nesprávny názov Nízke Tatry, ktorý sa používa dodnes.
 

Ohraničenie oblasti

Nízke Tatry ohraničuje na severe horné Považie, na juhu Horehronie(1), medzi ktorými tvoria mohutnú prirodzenú bariéru. Na západe ich ohraničuje zväčša riečka Revúca, severnejšie Korytnica, cez Hiadeľské sedlo Hiadeľskou dolinou, Vážnym potokom po Hron. Na východe ich ohraničuje cesta Červená Skala — sedlo Popová, chrbátnica Predná hoľa — Úplaz — Čertovica.
 

Zemepisná poloha

Nízke Tatry ležia v najhornatejšej časti Slovenska. Sú významnou súčiastkou mohutného pohoria Karpát, ktoré v dĺžke asi 1300 km(2) od Dunaja pri Bratislave až po Dunaj pri Železných Vrátach, tvoria impozantný oblúk, obtáčajúci Slovensko. Nízke Tatry neležia v hlavnom pásme tohto pohoria, ale spolu s Tríbečskými vrchmi, Vtáčnikom, Kremnickými vrchmi a Veľkou Fatrou, medzi riekami Nitrou, Turcom, horným Váhom a horným Hronom, tvoria jeho druhé vnútornejšie pásmo, resp. dôležitý úsek ústrednej časti vnútorných západných Karpát(3). Svojou rozlohou okolo 1800 km2 sú najrozľahlejším pohorím na Slovensku.
 

Geologická stavba

Nízke Tatry sú typickým jaderným pohorím s príkrovovou stavbou. Ich jadro sa utvorilo prevažne z prahornej, tvrdej, odolnej žuly, v menšej miere z kryštalických bridlíc, najmä ruly, miestami i svormi. V západnej časti prevláda žula, vo východnej rula. Na jadre pohoria na oboch stranách, ale najmä na severnej, sú uložené sťa plášte obaly mladších, prevažne druhohorných usadených hornín, a to jednak vo forme normálnych, tu vzniklých vrstiev, jednak v podobe príkrovov, prisunutých tektonickými silami od juhu. Sú to najmä permské silne zvrásnené kremence, slepence a kremité pieskovce (Veľká hoľa, Králička, Veľký Gápeľ), potom druhohorné vápence a stredo- a hornotriadické dolomity (vápence — Siná, Ohnište, Poludnica, dolomity — Salatín, Krakova hoľa(4)). Ďalej sú tu v pomerne malom množstve jurské vápence (Červená Magura), kriedové sliene (Ľupčianska Magura, Veľký bok) a slienité vápence.
 

História

Význam baníctva, hutníctva a uhliarstva zanikol v Nízkych Tatrách až na oblasť Krížskej a Hodrušskej doliny. V 15. stor. bola oblasť okolo Jarabej a Mýta pod Ďumbierom prirovnávaná k oblasti Banskej Štiavnice(5)). Pre malé zásoby rúd však zďaleka nedosiahol takého významu. Banské oblasti boli na severnej strane pohorí: Partizánska Ľupča — Magurka(6) (zlato, striebro, antimonit, meď, železo), Ľubeľa — Dúbrava (antimonit-leštenec), Ďumbier — Bocká dolina (železné rudy), oblasť Bocí (zlato, striebro, železné rudy), Malužiná (medené a železné rudy, baryt). Na južnej strane to boli: okolie Banskej Bystrice(7) (medené rudy s obsahom striebra, železné a olovené rudy, baryt, sádrovec a aj niekoľko vzácnych minerálov), Veľký Gápeľ — Kumštová(8) (železné, olovené a medené rudy, zlato, striebro, antimonit), Šumiac (olovená, cinková ruda). V minulosti bola oblasť významná tiež v pastierstve, dobytkárstve a salašníctve. Tento význam klesá najmä vo vrcholových hôľnych partiách. Bol tu najvyššie položený salaš s kolibou na území Slovenska, pod sedlom pod Ďurkovou, pod Chabencom — 1620 mnm. Lesné hospodárstvo ako aj ochranárstvo nadobúda na význame v súčasnosti.

 

(1) Hranicu oblasti Nízkych Tatier netvorí riečište Váhu, resp. Hrona, ale okraje Liptovskej kotliny, resp. Horehronského podolia, kde končia posledné výbežky Nízkych Tatier, ktoré miestami siahajú až po Váh, resp. Hron.

(2) Z európskych pohorí len Ural má väčšiu dĺžku.

(3) Vysoké Tatry majú rozlohu okolo 300 km2.

(4) Najvyšší vrch z nekryštalických hornín v Nízkych Tatrách.

(5) Aj tak sa Brezno nedostalo do Sväzu Siedmych hornouhorských banských miest.

(6) V oblasti Magurky najintenzívnejšie - 18 štôlní, najdlhšia a najbohatšia Kilián - 3 km, ku ktorej bola roku 1913 vybudovaná aj lanovka. Bane vo vyšších polohách boli obecne bohatšie na zlato, nižšie na striebro.

(7) Špania dolina, Staré Hory, Richtárová, Piesky, Selce

(8) Jarabá, Bystrá, Mýto pod Ďumbierom