Návrat na titulnú stránku
o obci oznamy obecného úradu turistické informácie nízke tatry fotogaléria on-line
© 2004-2017
história všeobecne závazná nariadenia atrakcie základné info obec počasie
plán obce plán zasadnutí OZ turistické mapy horopis deň obce snehové správy
erb a zástava rozpočet obce web odkazy vodopis okolie obce lavínová situácia
povinné zverejňovanie podnebie panoráma výstrahy pre turistiku
príprava obyvateľstva na
sebaochranu a vzájomnú pomoc
flóra
fauna

Kontakt:
Obecný úrad Jarabá
Jarabá č. 20
977 01  Brezno
 048/619 51 12
oznamy obecného úradu
 obecnyurad(a)jaraba.sk
 
Späť
ŽIVOČÍŠSTVO - Kamzík vrchovský
 

Kamzík vrchovský — Rupicapra Rupicapra

Najväčším nepriateľom kamzíčej zveri je nepriazeň počasia, najmä lavíny, ďalej pastva oviec a dobytka na holiach (prenos chorôb a parazitov), ako aj chodenie turistov a lyžiarov mimo značkovaných chodníkov, vodenie psov do kamzičích lokalít. Príležitostne uloví kamzíka aj rys alebo vlk a kamzíča napadne aj orol. V posledných rokoch (1990-2000) výrazne poklesly stavy kamzíčej zveri a každoročne nižšie počty tohto vzácneho druhu nenechávajú ľahostajných nielen odborníkov, ale aj obdivovateľov. Pozri tiež projekt kamzík.
 

Rozšírenie a tvar tela

Kamzíčia zver je pôvodná vo Vysokých Tatrách a po vypustení (reintrodukcia) 28 kamzíkov z Belianských a Vysokých Tatier do záveru Lomnistej doliny v rokoch 1969-1974 žije aj v centrálnej časti Nízkych Tatrier; v Slovenskom raji a vo Veľkej Fatre, ako aj v Čechách sú kamzíky už vyhubené. V Tatrách žije poddruh kamzíka vrchovského - kamzík vrchovský tatranský. Kamzík je vlastne divoká koza, veľkosťou aj vzrastom tela sa najviac podobá práve na kozu. V lete je pieskovohnedý až hrdzavohnedý, s tmavým pozdĺžnym chrbtovým pásom. Hlavu má žltobielu, s hnedým pásom na oboch stranách. Cez zimné obdobie narastá kamzíkom zimná, hustejšia a tmavšie zafarbená srsť (tmavohnedá až čierna). Na chrbte má veľmi predĺženú srsť, tzv. kamzíčie štetiny. Na hlave majú obe pohlavia hákovité rožky; kamzík ich má trochu mohutnejšie a viac hákovite zahnuté ako kamzica. Rožky sú kužeľovité; každý rok na jar začínajú rásť a vytvárajú nový kužeľ. Podľa počtu vrúbkov v mieste. kde nový kužeľ nasadá na predchádzajúci, možno určiť vek zvieraťa. Za rožkami majú kamzíky pižmom páchnuce žľazy, zvané "figy". Kamzík váži 20-40 kg, v dospelosti dorastá do výšky 80-95 cm. Stav kamzíkov, ktoré sú u nás úplne chránené, je teraz (r. 1997) asi 500 ks. Optimálny minimálny stav je 900-1000 ks na celom Slovensku.
 

Spôsob života

Kamzíky žijú nad hornou hranicou lesa vo vysokohorskom teréne, na bralnatých stenách a vrcholoch, ktoré striedajú trávnaté terény ako terasy, žľaby, ale aj súvislejšie hole (potrava, oddych). Ratice kamzíkov pripomínajú svojím funkčným usporiadaním modernú horolezeckú obuv a sú výborne prispôsobené pohybu na bralách. Otvor dúhovky oka môže si kamzík zmenšiť na úzku štrbinu, čo ho chráni pred snežnou slepotou vo vysokohorskom teréne. V nebezpečenstve vydáva výstražný hvizd. V žalúdku máva známe bezoárové guľky, zvyšky nestrávenej potravy, umiesené mechanickými pohybmi žalúdka a preparované jeho kyselinami, ktorým sa kedysi pripisovala liečivá moc. Kamzíčia ruja je v novembri-decembri, oplodnenosť kamzíc trvá asi 190 dní. V máji-júni liahnu 1-2 mláďatá. Kamzíčatá cicajú pol roka. Rožky im začínajú narastať v lete po vyliahnutí. Cez zimu sa sťahujú do nižších polôh s miernejšími klimatickými podmienkami. Typickým pre kamzíky je zoskupovanie do čried. Lepšie tak prekonávajú nepriaznivé vysokohorské podmienky. V priebehu roka sa početnosť čried mení v závislosti od biologických období. Početnosť čried sa väčšinou pohybuje v rozmezí od 2-3 do 10-15 jedincov.
 

Potrava

Kamzíky sa živia prevažne vysokohorskýmy bylinami a trávami, v zime aj lišajníkmi, jarabinou, púčikmi, konárikmi ap. Rady lížu soľ.
 

Použité zdroje a literatúra

1. Základy poľovníctva, Ľ. Bancík a kolektív, 1978, Príroda — Bratislava
2. časopis Tatry č. 4/2001 — „Posledná šanca“ str. 4-5